Apr 162012
 

“Robme veci naplno !” – zlaté pravidlo, ktoré ovšem nemusí byť vždy tou najsprávnejšou voľbou…

Alebo stručný článok o jase monitoru a jeho nastavení.

V článku sa pokúsim rozobrať trochu problematiku, alebo aj fakty okolo nastavenia jasu monitorov. Veľmi často sa stretávam poslednú dobu s podivným trendom – nazvime to skôr zlozvykom – okolo nastavenia jasu (brightness), kedy na monitoroch rôznych užívateľov nachádzam také hororové nastavenia hodnôt jasu, až mi to príde nepríjemné. Popíšme si o tom trochu v príkladoch…

Nie raz som videl na monitoroch – či uz to boli najlacnejšie kancelárske obrazovky, alebo monitory vyšších tried – že tam bol jas úplne naplno, alebo blízko hornej hranice nastaviteľnosti. Je jasné, že výrobca monitoru sa snaží vytĺcť zo svojho produktu čo najviac (a niekedy mi to pripomína kompenzáciu ostatných nedostatkov výrobku) a preto posúva hranice maximálnej svietivosti do enormných výšok. V podstate úplne zbytočne , aj keď netvrdím, že niekedy to nemôže byť prínosom, ale to sú krajné prípady.

Bežné monitory majú pri maximálnom nastavenom jase svietivosť okolo 300-400 cd/m2 [kandela na meter štvorcový] – niektoré aj viac. Toto je využiteľné pri extrémne presvetlených miestnostiach, pri dopadaní priameho denného svetla na monitor, alebo pri používaní monitoru v exteriéry. Ovšem so správnym a dôveryhodným zobrazením to nič spoločné nemá, na biele odtiene (prípadne aj na tmavé a v podstate asi na všetky) pri takomto presvetlenom, vypálenom monitore môžeme rovno zabudnúť. 100% biela bude vyzerať na obrazovke presne tak, ako napríklad 95%-ná, alebo aj nižšie. V podstate biele odtiene sa zlejú do jednej farby, na nerozoznanie. Toto určite nieje to, ako chcete svoje fotky vidieť zobrazené na počítači.

Podľa nepísaného štandardu optimálne nastavenie jasu je také, aby monitor vyžaroval pri bielej farbe 120 cd/m2 – táto svietivosť postačuje na bežnú prácu za denného svetla napríklad v kancelárii, alebo izbe. Pri práci s fotkami, alebo tlačovinami je táto hodnota ešte nižšia, spodná zaužívaná hranica je okolo 80 cd/m2 – a s týmto nastavením je ideálne pracovať už pri zatemnených miesnostiach, alebo v noci. Samozrejme nikdy nieje vhodné, keď na monitor dopadá priamy slnečný lúč. Je vhodné napríklad monitor situovať tak, aby cez deň slnko svietilo z takej strany, aby lúče nedopadali na monitor. Taktiež aby slnko, alebo osvetlenie nesvietilo priamo do očí, ideálne tak trochu z boku – “na druhej hodine”. Faktom však je, že čím menej externého svetla, tým menej skreslený obraz monitoru a celkové vnímanie podania obrazovky – ideálna je úplná tma.

Samozrejme svietivosť v presných číslach a bez kalibračnej sondy nieje možné vyjadriť, ani odhadnúť. Preto uvediem zopár príkladov:

  • pri svietivosti 80 cd/m2 – jas je nastavený na 0 až 25 %
  • pri svietivosti 120 cd/m2 – jas je nastavený približne od 20 do 40 %
  • pri svietivosti 160 cd/m2 sa hodnota jasu pohybuje vačšinou 30% a vyššie
  • pri maximálnom nastavení jasu na 100 % sa hodnoty svietivosti pohybujú na vyššie spomenutých maximách 300-400 cd/m2

Tieto hodnoty sú ovšem orientačné, lebo pri rôznych monitoroch sa môžu údaje rozchádzať. Hodnotu svietivosti taktiež ovplivňuje nastavenie kontrastu, teda pri maximálnom kontraste bude úplne iná svietivosť, ako pri nižšom. Tieto nastavenia majú na svietivosť asi najvačší vpliv, aj keď niesú jediným faktorom.

Je vhodné voliť zlatú strednú cestu a kompromis medzi jasom a kontrastom. Napríklad je nezmysel pracovať pri 5 % jase so 100 % kontrastom, alebo čo je asi najhoršie, mať stiahnutý kontrast a vybudený jas na hornej hranici. Kontrastu sa budem venovať v inom článku, v tomto prípade počítajme s takým primeraným kontrastom 40-60 % [maximálne by som použil 75 %, vyššie to môže skreslovať a rozbíjať krajné odtiene].

Kto chce, môže s nastaveniami trochu experimentovať. Nastaviť si kontrast napríklad na polovicu, otvoriť nejaké obrázky a následne nastavovať jas na monitore. Poprípade si to vyskúšať ako cez deň, tak aj v noci. Treba pritom sledovať, ako sa tvária odtiene blízko bielej a čiernej, teda tmavé tiene a svetlé plochy na fotkách. Takto si to človek overí prakticky a nastaví si taký jas, aký bude lahodiť oku a hlavne nebude skreslovať zobrazenie fotiek, alebo vypalovať obrazovku tak, že bielu nerozoznať od sivej.

Na následujúcom obrázku si môžete skontrolovať, či Váš monitor správne rozbrazuje odtiene sivej farby, bez skreslenia. Hlavne horný a dolný rad štvorcov by mal byť viditeľný a rozoznateľný – štvorce s rôznym percentom nesmú splívať ako jedna farba. Vnútorné rady by nemali byť problémom rozoznať. :)

Odtiene sivej - ukážka

/ Poprípade si môžete prirovnať obrázok k nejakému neutrálne sivému predmetu, či sa Vám samotná sivá farba zobrazuje ako sivá a nie odtieň inej farby – napríklad zelenej, červenej, alebo modrej. Toto je ale už vec nastavenia hodnoty bielej farby, resp. farebnej teploty bielej – toto si rozoberieme v inom článku, venovanom práve tejto téme. /

Pomocou kalibračnej sondy je možné nastaviť monitor na úplne presné hodnoty, ktoré neklamú a neskreslujú. Zároveň sa dá vyladiť hromada iných vecí, o nič menej potrebných. Hlavne, aby ste videli svoje fotky také, aké v skutočnosti sú…

V krátkosti len toľko, pokračovanie nabudúce…

TP – Kalibrovanie.com